Rovnako ako drvivá väčšina Eliadových próz vzniknutých v emigrácii aj v Devätnástich ružiach a Peleríne sa autor vracia do Rumunska, predovšetkým do rodnej Bukurešti - aj v poviedke V tieni ľalie, ktorej dej sa odohráva vo Francúzsku, nájdeme početné odkazy k miestam, s ktorými sú životy emigrantov spojené. Postavy, ktoré tento priestor obývali, vytvárajú realitu, ktorá presvedčivo víťazí nad tou, v ktorej sa pohybujú v súčasnej dobe, a vedie ich k objavu a pochopeniu určitého nadosobného prvku, racionálnym duchom moderného človeka sotva prijateľného. Dej próz sa tiež často odvíja na pozadí rozbehnutého mechanizmu totalitnej moci, ktorý hľadá nepriateľa aj tam, kde žiadny nie je.
Autor tu udeľuje lekciu, ako prežiť v totalitnom systéme – nenechať sa ním manipulovať, ba naopak manipulovať ním v prospech svojej vlastnej individuálnej slobody. Poslanie týchto próz, vznikajúcich v exile v čase, keď v Rumunsku dochádzalo k postupnému "uťahovaniu skrutky", vyznieva nakoniec optimisticky: kým budú existovať výnimoční jedinci, schopní zachovať si svoju vnútornú slobodu, ľudstvo bude mať stále šancu.