Záverečný zväzok v rámci DJS asi najprekvapivejších kníh – kníh Seifertovej publicistiky – prináša tvorbu z búrlivého obdobia zo sklonku prvej a druhej republiky, obmedzenú a problematickú tvorbu vojnovú (redaktor Národnej práce) a následne z krátkeho obdobia povojnového, kedy Jaroslav Seifert pracuje časopis Kytica). Obdobie po Februári 1948 už básnikovú dlhoročnú spoluprácu s dennou tlačou fakticky ukončuje, po rokoch odmlčania sa iba od druhej polovice 50. rokov objavujú nepočetné verejné prejavy, ako napr. vystúpenie na II. zjazde Zväzu československých spisovateľov (1956). Významná je činnosť v rehabilitačnej zväzovej komisii na konci rokov šesťdesiatych, 1969 je Seifert zvolený za predsedu Zväzu českých spisovateľov.
Normalizačné roky však opäť znamenajú oficiálne odmlčanie, Seifert je jedným zo signatárov Charty 77. Hanbou vládnuceho režimu zostáva, že aj napriek básnikovej čitateľskej popularite a udeleniu Nobelovej ceny za literatúru (1984), umožňuje publikovanie jeho textov len v obmedzenej (napr. nákladom) rovno cenzurovanej podobe. Zväzok prináša aj všetky príležitostné texty ako úvody ku knihám, novoročenky, otvorené listy. Vychádza za podpory Ministerstva kultúry SR, Hlavného mesta Prahy, Nadácie Český literárny fond a Mesta Kralupy nad Vltavou.