Po desiatich rokoch od vydania básnickej zbierky Amortale (2006) prichádza známy divadelný režisér, básnik a kritik Miloš Horanský (* 1932), profesor pražskej DAMU, s novou básnickou zbierkou. Tá v mnohom prehlbuje charakteristické rysy jeho básnického rukopisu - dramatickosť, tvorbu nových slov, skratkovitosť, citovú vypätosť, ostré strihy, dôraz na osudovosť, ostrosť videnia, odpor k sentimentalite, vnímanie života medzi krajnými pólmi zrodenia a smrti -, autorov oproti predchádzajúcim zbierkam posúva výrazne ďalej: k celkovému obzretiu za tým, čo bolo prežité, čo je nenávratne preč, ale aj dôraz na to, čo doteraz trvá, čo nepomíja. Výrazne sú tieto kvality novej Horanskej zbierky vidieť v ústrednom treťom oddiele knihy, zhrňujúcom básne dedikované autorovým priateľom či písané ako ohliadnutie za nimi. Neoddeliteľnou súčasťou zväzku je šesť autorových kresieb, podčiarkujúcich hutnosť a naliehavosť jeho básnického výrazu.