Druhá básnická zbierka Pavly Vašíčkovej je plná hračiek so slovami, s ich hranicami, s obzorom reči a vzletmi do bezhraničnosti: Keďže čítame písmená, ale nie vždy myšlienky, píšeme písmená, ale nie vždy činy, lietame na nebi, ale nie v ňom. Cítime priliehavý tlak snov, mliečne objatie hml. Nepoznajúc sýtosť hladu hladujeme sýtosťou, celý svet hladní sýtosťou. Zbedačení vedomosťami, obťažkaní skúsenosťami, než sa vo vzdialení budeme ešte viac vzďaľovať, budeme sa musieť rozhodnúť, či štát, alebo ísť. Priepasť dôvodov. Siahame po palici - oprieme sa, či budeme biť? Spomienka zomiera na okamih, slovami, ktoré v jasnej akustike mrazu nikdy neuľahnú k večnému spánku. Tŕň výkriku pretrhol kožu ticha, hustotou bohatý vzduch. Myslí odpočívajúcu na námahu viac ako trpiaci?