Ľudia prichádzajú, pachtia sa a odchádzajú, ale domy zostávajú. A nádej s nimi.
Barokový dom na Dolnej ulici kúsoček pod námestím sa ujal role rozprávača ságy o nenápadných velikánoch, ktorí zveľaďovali zemiakové malomesto uprostred Česka. Za tri storočia jeho pevné steny ubytovali množstvo živnostníkov, s ktorými zdieľali chvíle šťastia i horké tragédie. V 20. rokoch 20. storočia ho zakúpil podnikavec Vlkovský a zriadil si tu hokynárstvo vyhľadávané zákazníkmi zo širokého okolia. Lenže jeho blízki a známi z Brodu nežijú na ostrove mimo dosahu škodoradostnej histórie a nie sú imúnni voči zlým jazykom, ktorých je všade ako os. A keď sa po vojne vyroja aj samozvaní hlásatelia pokroku, čaká znárodnený obchod U Vlkov prežívanie v socialistickom komunáli, kedy je údajne všetko všetkých a zajtrajšky sú také svetlé, až občania klopia zrak k zemi. Nádej napriek tomu umiera posledná. Keď od reštituovaného domu štafetu líčenia prevezme najmladšie generácie a prevedie ho do vírov 21. storočia, potvrdí sa, že soľou tejto krajiny nie sú veľkohubé frázy, ale jedine príčinliví ľudia.

"Román o dome, ktorý pamätá veľké dejiny, ao ľuďoch, ktorí s nimi museli žiť." - H7O - vzorec pre literatúru

"Svižne popísané osudy obyvateľov malého mesta (…). Pestrý príbeh vytvára mozaiku postáv a udalostí, ktoré nezvyčajne rozpráva starý dom stojaci neďaleko námestia." - Alena Mornštejnová

My domy máme okná a tými pozorujeme, čo sa okolo nás deje, niekedy sa mračíme a inokedy usmievame. A máme dvere a vy nimi vchádzate dovnútra do vlastných aj cudzích životov. (…) A máme aj zvláštnu schopnosť, o ktorej ľudia nevedia. Akonáhle dovnútra vojde niekto chorý alebo nešťastný, spoznáme to. V najskrytejšom kúte nám z toho začne praskať múr alebo bujnieť pleseň, ale toho si nikto nevšimne a my tým nešťastníkom nemôžeme nijako pomôcť, len si prajeme, aby sa všetko dalo zase do poriadku. Ale to sa bohužiaľ vždy nepodarí. - ukážka z textu