V združenom nádche Karla Lizerota sa k sebe vždy tlačia dva zvučne blízke verše. Placho sa túli k jeden k druhému a aby si dodali odvahy, vytvárajú prísne sylabickú štruktúru. Tento matematický úkon im prepožičiava nespornosť, keď všetko ostatné je strastné, očarované a sýte.
Prvotina "Domčeka samotárskeho chodca" je odleskom dvoch rokov života (2016-2018) na neočakávaných miestach av zarážajúcich časoch. Spája ich hlboký zážitok a účasť. Autor ich napísal prevažne česky, ale aj francúzsky, chorvátsky, nemecky a anglicky (v týchto prípadoch ich opatril českými prevodmi). Vychádza z túžby svoje dumky oznámiť a zdieľať, a vzdať tak hold kráse a odvahe.