Ešte pred ôsmimi týždňami bol môj život úplne dokonalým načasovaním stereotypu a povinností. Úplne nič ma nemohlo rozhodiť, nič sa neodohrávalo mimo môjho pevne stanoveného plánu. A potom sa to stalo. Martha, moja pravá ruka, žena, ktorá pre mňa pracovala a bola mi skôr rodinou ako zamestnancom, nás navždy opustila. Jej miesto nedokáže zaujať nikto nový, pretože keď už sa nájde žena, ktorá by jej siahala aspoň po členky, tak nám aj tak za pár minút utečie. Tak jednoducho na ľudí pôsobím. Z mojej postavy aj hlasu sa roztrasie skoro každý. Nikto neobstojí a ja už som si istý, že tohto miesta jednoducho nikto nie je hoden - a už vôbec nie mojej dôvery…