Tändzin Čhödag, jeden z najvýznamnejších majstrov tibetskej lekárskej tradície, opustil definitívne svoj rodný Tibet v roku 1980. Po viac ako dvadsiatich rokoch nepredstaviteľného utrpenia, ktoré bol nútený prežiť v čínskom pracovnom tábore, mu nakoniec bolo umožnené odísť do indického exilu. dalajlámu opäť ujal svoje predchádzajúce funkcie jeho osobného lekára. Dnes podáva Tändzin Čhödag o svojom živote svedectvo. Jeho slová zaznamenané Gillesom van Grasdorffom vypovedajú o nevšednom živote spätom s osudom národa, ktorý mal byť úplne vyhladený. Rozprávanie o starostiach i radostiach mladého budhistického mnícha v období pred 2. svetovou vojnou dáva nahliadnuť do tradícií, mentality a každodenného života obyvateľov tibetskej náhornej plošiny. V spomienkach na pôsobenie v Lhase ako lekár tradičnej tibetskej medicíny ožíva zvláštne videnie sveta presvetlené Buddhovou dharmou, tesná blízkosť a pripútanosť k osobe „kundüna“ aj unikátne liečiteľské znalosti. A konečne líčenie hrôz páchaných Číňanmi predstavuje výnimočné svedectvo o jednej z najstrašnejších genocíd spáchaných v minulom storočí. Bez toho, aby sa vo svojich memoároch čo i len na okamih odchýlil od súcitu, ktorý tvoril najvlastnejší zmysel jeho života, predkladá nám Tändzin Čhödag, ktorý liečil dokonca aj svojich krutých väzniteľov, mocné posolstvo lásky a slobody a zároveň aj majstrovskú lekciu v duchovnom odpore.