Sonet, to sú verše plné zakliatej túžby, ktorú snáď len volta deviateho riadku môže obdariť nábojom vykúpenia - ale aj popravca salvou zatratenia. Tak vidí túto kráľovskú básnickú formu spisovateľ a hudobník Josef Pepson Snětivý, ktorý svoju štvrtú zbierku poňal výlučne v jej znamení. Vznikala poväčšinou na samom konci roka 2014 a začiatkom nasledujúceho, teda v období, ktoré v autorovom živote patrí skôr k tým neradostným. Avšak pole inšpirácie je, ako je známe, zúrodňované smútkom; a Pepson všetok svoj smútok - ale aj všetku svoju lásku, nádej a vieru - vložil do šestnástich spovedí. Zavedie nás v nich do hlbín duše rozorvanej len natoľko, aby ešte mohla tvoriť, rovnako ako do miest našej zeme, ktorá vždy neomylne nájde kompas jeho srdca. A nad tým všetkým sa vznáša ako temne nádherný prízrak Tá, ktorej meno už nikdy nebude vyslovené – teda jeho osudová (a zrejme navždy stratená) žena.