Keď Dwight D. Eisenhower získal v roku 1952 najvyšší počet hlasov v dejinách Spojených štátov, stal sa prezidentom najmocnejšej krajiny sveta, ktorá navyše vstupovala do desaťročia prudkého hospodárskeho rozmachu. Preslávený britský historik Paul Johnson nám v novom životopise veľkého vojaka a štátnika odhaľuje základné zdroje jeho mimoriadneho úspechu a zrozumiteľne približuje jeho vývoj od talentovaného štábneho dôstojníka cez päťhviezdičkového generála až k jednej z vodcovských osobností "amerického storočia".

Johnson vyzdvihuje jeho rozvahu, zmysel pre humor a prirodzené veliteľské schopnosti. Sprevádza nás jeho detstvom v jednoduchom prostredí Kansase, rokmi štúdia v prestížnom West Pointe a dlhou cestou k najvyšším vojenským postom. Jednoznačne odmieta názory niektorých jeho skorších kritikov, ktorí ho obviňovali z lenivosti a nedostatku vodcovských schopností. Ukazuje ho ako človeka nedocenenej inteligencie, energie a sebadisciplíny. Podrobne sa zaoberá jeho pôsobením v úlohe vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe, v ktorej Eisenhower preukázal počas najhrozivejšieho konfliktu svetových dejín svoje výnimočné strategické prednosti.
Johnson ho predstavuje ako rodeného vodcu, generála i prezidenta a súčasne vysvetľuje príčiny jeho úspechu, ku ktorým patrila jeho nezdolná pracovitosť, schopnosť vyjsť s ľuďmi, umenie spolupracovať s médiami, nenápadná dôslednosť a nesmierna inteligencia, ktorú šikovne skrýval pod maskou "prostého vojaka". Práve tieto prednosti ho podľa Johnsona vykonali najťažšími fázami dvadsiateho storočia: druhou svetovou a studenou vojnou, obdobím boja za občianske práva a neľahkými rokmi mccarthizmu.
Rad Eisenhowerových myšlienok a postojov z doby jeho pôsobenia v Bielom dome, predovšetkým jeho schopnosť udržať vyrovnaný rozpočet, šikovné manévrovanie tvárou v tvár opozičnému kongresu a jeho obavy z prílišnej moci vojensko-priemyselného komplexu, inšpiruje aj súčasnú politickú reprezentáciu.