Eleanor Akvitánska (1122-1204), dedička akvitánskeho vojvodstva a dvojnásobná kráľovná, bola najprv manželkou francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. Keď dosiahla rozvod s ním, stala sa ženou normanského vojvodu a anglického kráľa Henricha II. Táto matka troch kráľov (Henricha Mladíka, Richarda Levieho srdca a Jána Bezzemka), vládla takmer sedemdesiat rokov, strávila však aj pätnásť rokov vo väzení, kam ju uvrhol jej druhý manžel. Bola zatracovaná pre svoj tzv. „nemravný“ život, stala sa však aj inšpiráciou trubadúrov. Hodnotenie a súdy Eleonorinej osobnosti sa aj medzi historikmi dodnes značne rozchádzajú. Jean Flori, ktorý patrí k významným znalcom európskeho stredoveku a rytierskej a dvorskej kultúry vytvára objektívne a predovšetkým na dôkladnej analýze prameňov založený životopis tejto mimoriadnej pozoruhodnej ženy, pričom neprestáva byť veľmi pútavým rozprávačom.

Vydanie knihy podporil Francúzsky inštitút v Prahe.
Vydanie knihy podporil Centre National du Livre.
Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.