Predstava vzájomnej metodologickej previazanosti výskumu a umenia, ktorá sa objavila koncom minulého storočia, odkrýva nové možnosti bádania a umožňuje nám pojmovo uchopiť taký výskum, ktorý by bol na umení založený. Dieter Mersch, profesor Vysokej školy umeleckej v Zürichu, vo svojej prenikavej štúdii dekonštruuje terminológiu spojenú s otázkami vzťahu estetična a vedeckej pravdy, pričom jeho snahou je odkryť v umeleckých praktikách spôsob myslenia, ktorý nepoužíva jazyk a ktorého výpovede nie sú preložiteľné do diskurzív. Obhajuje tak svojbytné estetické myslenie stranou lingvistického obratu, ktoré sa nedá ničím iným nahradiť.