Vo svojej deviatej zbierke Hana Karolina Kobulejová strieda nevšedné zážitky z ciest s hlbokou introspekciou, ktorá sa pýta po význame slov, citov i dojmov. Citlivo skúma a objavuje nielen svet, ale aj svoje vnútro. Váha, tápe, blúdi labyrintom neuchopiteľného, ale napriek tomu otvára cesty k novým výkladom javov a situácií, ktoré všetci dôverne poznáme. Niekedy sa pri tom nechá viesť vnútorným kompasom, inokedy sa obráti pre radu k hviezdam nad hlavou, ale čo je najdôležitejšie, nikdy sa neprestáva pýtať a žasnúť. Symbolika vznesenia s ľahkosťou jednotí obsiahnutá oznámenia do vnútornej spovede s vôňou mandľového okvetia.