Stanislav Komárek sa vo svojich esejách zamýšľa nad podobnosťami medzi fungovaním ľudskej spoločnosti a prírodných spoločenstiev – vykresľuje nečakané paralely medzi cyklickosťou dejín a pravidelnosťou prírodných cyklov, medzi výskytom romantickým básnikov a evolučných inovácií, medzi mágiou a modernou vedou. Predovšetkým však osvetľuje spôsob, akým nazeráme svet náš každodenný a ako do neho premietame ustrojenie vlastnej duše.