Josef Volf, milovník života a slovenčiny, o svojej tretej knižke mikropoviedok hovorí: Cieľom bolo potešenie z písania, urobiť niekomu trošičku radosť, pohladiť dušičku… A to sa mu darí. Aj po sedemdesiatke sa okolo seba i na svoje bohaté spomienky pozerá chlapčenskými očami, trochu nezbedníkmi, so zmyslom pre humor i sebairóniu, očarene a láskavo. V jednej z poviedok malý zlodej z čerešne pri ceste sleduje najprv prestížne súperenie, potom haváriu dvoch áut-veteránov. Z toho prekoteného nohami najprv vylezie majiteľ pohrebného ústavu, kde rozprávač ministroval, z druhého rozhnevaná dáma s kožušinovým boa okolo krku. Svoju úlohu zohralo aj plato vajec... A to je len začiatok jedného z mnohých neuveriteľných príbehov, ktoré napísal život a dofarbila autorova fantázia.