Spojenie hlbokej vidieckej múdrosti, ktorá už vymiera, a obrazov z ukrajinských dejín videných zdola.
Román od autora s ukrajinskými aj českými koreňmi zachytáva trieštivý, mihotavý a nejednoznačný obraz ukrajinskej provincie, konkrétne regiónu Polesí, v spomienkach starej ženy. Rozprávačka románu Márie je dcérou ukrajinskej dedinčanky a českého vojnového zajatca. Rodinná kronika (zložená zo silných obrazov a vzájomne previazaných príbehov) spracováva nielen osudy ústrednej rodiny, ale aj širokú paletu ďalších postáv a figúrok, ktoré dohromady skladajú pestrú románovú mozaiku života v (najmä) Volynskej oblasti Ukrajiny od dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia deviateho storočia . Plátno rozprávania je miestami potrhané, popálené a teda fragmentárne, triešti sa do menších príbehov osobnejšieho rázu, do ktorých niekedy až brutálne prenikajú dramatické „veľké“ príbehy východnej Európy. Sugestívne a miestami veľmi ťaživý román má potenciál čitateľov strhnúť svojou divokosťou a bezprostrednosťou.

"Vymietať des je ženská práca," tvrdí Európanka Alexeja Sevruka v uhrančivom rozprávaní o tom najdôležitejšom, totiž o schopnosti prežiť a dokonca sa radovať, hoci treba na ruinách. V Polesí žijú a umierajú Ukrajinci, Židia, Nemci, Rusi aj Česi vo všednosti katastrof, ako sú vojny, či hladomor. Čitateľ v mohutnom dejovom toku len lapa po dychu, tu tam snáď spomenie na klasika Issaca Bashevisa Singera či na súčasnú hviezdu Guzelu Jachynu. A nedá sa nič robiť, najsilnejším hlasom súčasnej česky písané literatúry je táto kniha mladého ukrajinského autora.
- Jáchym Topoľ

"Veľké dejiny sa tu prepletajú s osudom jedného človeka. Niet pochýb o tom, že sa nachádzame v jednej zo Snyderových "krvavých krajín" (…) Jedným z oznámení prózy sa stáva to, že tiež všetko, čo rozprávačka znesie takpovediac na jednu hromadu, je súčasťou (stredo)európskej identity, súčasťou substrátu, z ktorého sa rodí."
- Ján M. Heller

"Najsilnejší hlas súčasnej česky písanej literatúry!" Jáchym Topo