Esej o kríze kultúry v európskom hlavnom meste, o vzťahu národných štátov a centrálnych orgánov Únie a fungovaní demokratických princípov. Autor mal pôvodne v úmysle napísať román o Európe, prózu v duchu dekadentných pocitov typu "Európa vo svetle zapadajúceho slnka", ktorého protagonistom sa mal stať úradník Komisie. Pobýval niekoľko mesiacov v Bruseli a študoval prostredie, navštevoval inštitúcie a ich pracovníkov. Počas tejto "praxe" bol nútený v mnohom prehodnotiť bežne panujúce aj svoje vlastné názory na "bruselskú byrokraciu", na najrôznejšie klišé a predsudky o nedemokratickom a byrokratickom labyrinte v inštitúciách EÚ. A zaujímal sa, ako tieto úrady - Rada, Komisia a Parlament - skutočne pracujú. Neháji bruselský "superštát": je kritikom z pozícií zástancu regionálnej samosprávy. Región definovaný krajom, históriou, dialektom a zdedenými zvykmi je podľa Menasseho skutočným domovom občana. Obyvateľ určitého regiónu môže cítiť väčšiu blízkosť k susedovi hneď za (štátnymi) hranicami ako k príslušníkovi toho istého štátu (národa) stovky kilometrov ďaleko. Kniha je prenikavým kritickým pohľadom na Európsku úniu a úvahou o jej budúcnosti.