Kniha spomienok voľne nadväzuje na dva zväzky fejtónov a drobných esejí Ôsmy deň týždňa a Dobre mŕtvy starý otec.
Trojica veľmi osobných spovedí predstavuje svojrázne pamäte odkrývajúce súvislosti od Hviežďalových detských rokov až do súčasnosti, priznávajú sa k vlastnej naivite i slabostiam as porozumením premietajú o pohnútkach a činoch priateľov.
Pomyselným orlojom prechádzajú Hvieždalovi súputníci, s ktorými zdieľal údel exulanta, predovšetkým generační rovesníci Václav Belohradský, Jiří Gruša, Antonín Brousek, Karol Kryl alebo Karol Sidon, zo starších Milan Kundera, Arnošt Lustig či Josef Škvorecký.
O Exilovom orloji, portrétoch blízkych, s ktorými ho spájajú podobné životné skúsenosti, autor hovorí: Je to puzzle spomienok na dvanásť rokov, z ktorých sa snažím zložiť ucelenejší a miestami jasnozrivejší obraz doby a ľudí, ktorých som mal a mám rád. Boli to ľudia s povahou vetra a nie trávy.
V spánku mi tí najbližší vykukujú z mozgu ako apoštoli na orloji a ja znova počujem ich veselý smiech, vidím čarolesk v ich očiach, vybavujem si ich úpenlivý hlas aj ich vášnivú, rozhorčenú, inokedy zase ironickú autíčku, utajované horké sl , a cítim ich pevný stisk ruky.