V stopách svojho majstra, ETA Hoffmana, rozpráva Tarchetti uhrančivé príbehy, v ktorých sa realita bipolárne rozpadá. Jeho postavy sa stretávajú so svojimi dvojníkmi, mŕtvi zasahujú do života živých, časti pôvodne jednotných celkov sa rozžívajú samostatným životom, upútavajú na seba pozornosť a prebúdzajú vo vedomí protagonistov patologické monomá nie. Tento záujem o fantastické motívy ako nástroje prieskumu skrytých vrstiev ľudského vedomia robí z Tarchettiho jedného z raných predstaviteľov európskeho modernizmu.