Kolekcia devätnástich piesní so štýlovým obalom Jakuba Stejskala mapuje ďalšie z vyblednutých miest brnenskej kultúrnej scény. Jiří Vondrák, dnes úspešný dokumentarista, spisovateľ a hudobník, na svoju pesničkársku spoluprácu s Antonínom Bodlákom opakovane spomína v rozhovoroch. Veď sa zoznámili ako pätnásťroční v roku 1969 a ako duo spievajúcich gitaristov vystupovali až do začiatku 80. rokov. Okolo nich sa striedali ďalší muzikanti, ale autorský tandem Vondrák-Bodlák zostával základom ich trií, kvartet aj širších zoskupení.
Album Farby zachytáva formáciu po tom, čo Vondrák a Bodlák po niekoľkých rokoch sprevádzania gréckej speváčky Froso Tarasidu, nadviazali spoluprácu s dlhoročným spevákom rockových Synkop Michalom Poliakom. O niečo starší kolega dodal ich piesňam novú farbu a priniesol do kapely aj druhú fúkaciu harmoniku. Nezostalo však pri tria - pôvodne čisto folkovú zostavu doplnil po odchode z Progresu klávesista Karel Horký (dnes v Japonsku žijúci syntezátorový mág Daniel Forró), páni pokračovali v predchádzajúcej spolupráci s violončelistom Aťou Lukášom, na pódiu sa s nimi ocitli aj Pavel Kopři , Richard Lašek (perkusia), Pavel Pelc (basgitara) a predovšetkým Zdeněk Němeček (gitara, flauta). Farby tak nie sú iba súborom nahrávok dávno neexistujúceho folkového tria, ale malým prehľadom typu "Kto bol kto na brnenskej scéne". Ostatne nie je náhoda, že booklet albumu obsahuje tri strany zasvätených spomienok gitaristu a speváka Folk Teamu Romana Venclovského - kapela, ktorú s Pavlom Kopřivou v prvej polovici 70. rokov zakladal, fungovala v Brne vedľa Vondráka s Bodlákom av dielnej interakcii.
Nahrávky na albume pochádzajú z rôznych zdrojov. Takmer z polovice sa jedná o živé záznamy z niekdajšieho klubu Esenc v Brne na Křenovej ulici. Druhá takmer polovica snímok je spojená s ostravským Folkovým kolotočom, a teda s výjazdmi brnenských muzikantov za hranice regiónu. Zostavu potom dopĺňajú tri nahrávky z brnenského štúdia – Detská, Príroda a titulné Farby.
Farby nie sú dokumentom o kapele regionálneho významu. Vďaka Mikolášovi Chadimovi, ktorý s Vondrákom, Bodlákom, Poliakom a ostatnými hral v ich najsilnejšom záverečnom období – na albume to dokumentujú skladby natočené na Folkovom kolotoči –, má album presah aj k pražskej alternatívnej scéne. Ešte dôležitejšie však je, že poetika Jiřího Vondráka a Antonína Bodláka ani po viac ako tridsiatich rokoch nezostarla a znie stále sviežo.