Lúčenie má mnoho tvárí. Lúčime sa s mŕtvymi – s rodičmi, súrodencami, s milovanou ženou. Lúčime sa s priateľmi, známymi, kolegami.<br&gt ; Pomôže, ak je človek prítomný umieranie? Vieme, že sa s blízkym človekom máme rozlúčiť. Ale toto vedomie ešte samo o sebe nie je rozlúčením. Rozlúčka zariadi len čas. <i>Farby lúčenie</i> tvoria deväť poviedok, ktorých témou sú závažné udalosti alebo momenty vo vzťahoch, ktoré majú pôvod v minulosti, ale vyjdú na povrch až po rokoch. Až vtedy nastáva rozlúčka buď priamo s dotyčným človekom, alebo s vlastnou mylnou predstavou o ňom...<br> Niekedy nás lúčenie hlboko zasiahne. A niekedy nás oslobodí. Nový poviedkový súbor Bernharda Schlinka je majstrovským dielom: kladie zásadné otázky a neváha na ne odpovedať.