V čiastočne autobiografickom románe spracováva Hugo Ball skúsenosti zo svojho pre-dadaistického obdobia, kedy pôsobil ako pianista a vedúci varietného súboru. Hlavná postava Max Flametti, ktorý loví v mestskej rieke načierno ryby, aby nakŕmil svoj súbor, podieľa sa na obchode s drogami, má opletačky s políciou kvôli konkubinátu a bojuje s intrigami vlastných ľudí, je jednou z mnohých tragických figúr dobové bohémy. Brilantná psychologická štúdia ľudských charakterov sa v próze prelína s portrétom živelného Zürichu, ktorý sa stal podhubím nového umeleckého smeru.