Vďaka mobilným telefónom sú nahrávky ľudského hlasu stále dostupnejšie a mnohokrát sa stávajú predmetom policajného vyšetrovania.
Táto publikácia sa zaoberá možnosťami identifikácie hovorcu z rečového signálu, ale zároveň vo vybraných oblastiach dopĺňa či aktualizuje popis zvukového plánu slovenčiny.
Po krátkom úvode do forenznej fonetiky ako aplikovanej disciplíny sa jednotlivé kapitoly venujú rôznym akustickým parametrom a ich schopnosti rozlišovať od seba hovorca. Najprv sa jedná o samohláskové formanty (rezonančná frekvencia samohláskových zvukov), ďalej potom o stredné ukazovatele aj priebehy základnej frekvencie (už si najčastejšie spájame s výškou hlasu).
Ďalšie kapitoly sa venujú kvalite hlasu a temporálnym ukazovateľom, akými sú napríklad hovorové tempo alebo rečový rytmus.

Kniha sa venuje aj metodologickým aspektom, konkrétne vplyvu telefónneho prenosu na vyššie uvedené akustické parametre a spôsobom vyhodnocovania dôkazného materiálu vo forenznej praxi, a zhŕňa súčasnú situáciu vo forenzne fonetickej praxi.