František Gellner patrí v českej literatúre bezpochyby k autorom známym. Hoci za svojho nedlhého života vydal len dve básnické zbierky (a tretí pripravil na publikáciu, vyšla však až posmrtne), provokujúce gesto jeho lyriky neprestáva čitateľov fascinovať a aspoň niekoľko veršov uviazlo v pamäti z čias školských snáď každému – zrejme spolu s informáciami o bohémskych študentských rokoch, pobytoch v Paríži či záhadnom zmiznutí v bojoch haličského frontu na samom začiatku prvej svetovej vojny. Autorská osobnosť Františka Gellnera (1881–1914) ale ponúka v mnohých ohľadoch pestrejšie spektrum. Kniha František Gellner. Text – obraz – kontext predstavuje Gellnerovo dielo v neobvyklých či neznámych perspektívach a súvislostiach. Snahou je pritom udržať na zreteli Gellnera ako tvorcu činného v dvoch oblastiach zároveň – literárne a výtvarné, a tieto zložky jeho diela potom prezentovať pokiaľ možno v ich rôznosti, ale aj v silnom vzájomnom prepojení. Konkrétne Gellnerove texty aj kresby, vrátane tých publicistických, vytváraných ako efemérky pre dennú tlač, sú potom vo výklade priebežne osvetľované s ohľadom na dobové kontexty, do ktorých tieto práce vstupovali, a to najmä tie, ktoré sa v priebehu času čiastočne alebo úplne stratili z horizontov recepcia. Postupne sú tak obhliadané súvislosti ideologické, spoločenské a kultúrne, z ktorých niektoré určite možno očakávať (aj tie sa ale výklad ďalej pokúša prehĺbiť či posunúť), iné sú však akcentované novo. Kniha v mnohom nadväzuje na nedávno vydaný súbor Dielo Františka Gellnera (edd. Jiří Flaišman – Lucia Koříková – Michal Kosák – Jakub Říha, 2012). Vo výklade sú využité pramene donedávna neznáme a zatiaľ neskúmané, vedľa nich sa však práca pochopiteľne opiera o materiály, ktoré sú dlho známe, nezriedka sa ich však snažia nahliadnuť trochu inak, než bolo doteraz v gellnerovskej literatúre obvyklé. Cieľom nie je radikálne reinterpretovať to, čo z Gellnerovho diela zostáva zďaleka čitateľsky najživšie, totiž jeho lyriku, ako skôr cez priehľady od prác ležiacich väčšinou mimo tohto vymedzenia ponúknuť nové, vrstevnatejšie, komplexnejšie a vnútorne prepojenejšie čítanie celku autorského diela, v ktorej bolo tvorené.