Sigmund Freud v roku 1936 napísal spisovateľovi Arnoldovi Zweigovi: "Kto sa stane životopiscom, ten sa zaväzuje k klamstvu, zatajovaniu, pokrytectvu, prikrášľovaniu, pretože biografická pravda nie je k dispozícii, a aj keby bola, nedala by sa použiť."
Túto jeho averziu na líčenie súkromia prevzali takmer všetci Freudovi životopisci, nie však autorka tejto biografie. Eva Weissweilerová zachytáva aj to, čo Freud sám nazýval "rodinným románom", napríklad psychoanalytikovu fanatickú nenávisť k piatim sestrám ako možný koreň jeho podivného názoru, že ženy na rozdiel od mužov nemajú žiadne "nad-ja".
Eva Weissweilerová sa pokúša tento nedostatok informácií odstrániť. Skúma úlohu Sigmunda Freuda ako brata, otca, dedka, strýka a manžela; osoby, ktoré sa doteraz v literatúre vyskytovali len v poznámkach pod čiarou, necháva prehovoriť vlastným hlasom. Z jeho šiestich detí býva väčšinou spomínaná iba Anna, strážkyňa grálu. Weissweilerová oživuje aj ostatných - Mathildu, Martina, Olivera a Ernsta aj manželku Martu.
Pritom čerpá z početných neuverejnených listov, archivovaných v Londýne, Washingtone a Jeruzaleme, a kriticky aj citlivo ich interpretuje. Výsledkom je napínavá, ale aj tragická rodinná história, siahajúca od gründerských časov cez obe svetové vojny až po súčasnosť.