Renesančná Florencia obohatila kultúrne dejiny Európy skutočne štedro. Bola ale aj dejiskom veľkých politických a duchovných stretov. Tým snáď najdramatickejším bol spor medzi priorom dominikánskeho kláštora Girolamom Savonarolou a pápežom Alexandrom VI.
Odsúdenie vizionárskeho kazateľa na smrť a vhodenie jeho popola do rieky nutne pripomenie českého čitateľa na život a smrť Jána Husa. Obaja títo proroci pravdivosti a nespokojenci so stavom cirkvi bývajú protestantskými dejepiscami označovaní ako "predchodcovia reformácie".
Ženevský teológ, politológ a pracovník mládežníckej organizácie YMCA Théophile Geisendorf-des Gouttes (1874 -1953) nehľadá pre Savonarolu zaradenie do určitého prúdu myšlienkových dejín, ale všíma si jeho originalitu. Je k nemu niekedy obozretne kritický, väčšinou sa ale tento protestant dokáže do motivácií dominikánskeho mnícha porozumivo vžiť. Blízka je mu zvlášť Savonarolova uchvátenosť prorockými textami Biblie.
Svoje pojednanie určil širokému publiku, najmä mládeži, ktorá, "ako sa zdá, viac ako inokedy potrebuje vidieť príklady vynikajúcich osobností, ktoré poslušné hlasu svojho svedomia, dokázali sa postaviť proti mocným tohto sveta".
Knižku napísal počas druhej svetovej vojny a pozorný čitateľ vycíti z diela autorovu obavu o osud Európy, kde sa tak ľahko aj ušľachtilé snahy o spravodlivejší svet zvrhnú do zbesilosti a túžba po jednote v povoľnosť diktátorom.
Jedným z dôvodov, prečo toto dielo vzniklo, bola Geisendorfova nespokojnosť s úrovňou turistických brožúrok o Florencii. Napísal teda svojho sprievodcu, čiastočne mestom kvetov ako takým, hlavne ale zákrutami, priepasťami i výšinami života veľkého Florenťana: "Snáď práve pre mladých ľudí bude postava florentského dominikánskeho mnícha, stelesňujúca nezlomnú vôľu a morálnu odvahu, povzbudením aj útechou".