Hovoril to piesní. Piesní, ktorá dojímala aj rozdeľovala...
Prvé nezávislé zhrnutie umeleckej kariéry Karla Gotta (1939-2019) vykročilo na neľahkú cestu, pretože spevák si legendu o svojej osobe úzkostlivo aranžoval a dirigoval. Popredný hudobný publicista Pavel Klusák bol preto niekedy nútený až investigatívne stopovať spevákove prvé krôčiky z dielní ČKD na pódiá pražských tanečných lokálov, jeho výstrelky, nedokončené štúdiá na konzervatóriu a angažmán v divadle Semafor, ktoré bolo epicentrom kultúrneho vzdoru šesťdesiatych rokov. Rozbor premeny nádejnej hviezdy v kantilénového interpreta ideologicky nezávadného šlágru sa detailne zaoberá aj Gottovým údajne úspešným turné v Las Vegas a okolnosťami jeho "cvičnej emigrácie" do SRN (1971), ktorá túto premenu - za pragmatického dohľadu strávcov. V celoživotnom úsilí o nekonfliktný, zdanlivo apolitický kult osobnosti si však štyridsaťdvanásobný víťaz ľudovej ankety o Zlatého slávíka nepripúšťal, že jeho postoje spoločnosť tiež výrazne polarizujú.

Demystifikujúci portrét umelca, ktorého celonárodná obľuba prezrádza aj čosi neľúbeného o nás samých, bol vyhlásený Knihou roka v rámci ceny Magnesia Litera 2022. Zvíťazil aj v kategórii publicistika.

"Podnetné rozprávanie o vzájomne previazanom vzťahu spoločnosti, kultúry a moci. Klusák nezavrhuje, ale ani nepreceňuje, nechce znižovať ani škandalizovať." - iliteratura.sk

Spočiatku svoj repertoár evidentne hľadal: a musel si prejsť rôznymi kruhmi nie pekla, ale dobových zvyklostí, ktoré sa k nemu často nehodili. Spätne je pútavé aj zábavné to sledovať. Spieval tanečné piesne s ozvenou päťdesiatych rokov, Ferdinand Havlík mu zložil rock'n'roll, naspieval celý rad kovbojských a pseudotrampských piesní. Keď prišla móda twistu, twistoval; ale zásadnú zapeklitosť tvorili texty a vyznenia. Gott ťažko mohol ísť proti vtedajšiemu štýlu, takže v jednom kuse zakopával o nejaké slovné hračky, texty so spoločenským naučením a záležitosti akoby zodpovedne humorné, satirické. […] Jiřímu Suchému po rokoch Gott zveril, že svoje semaforské komické čísla, teda piesne Sane a Zdvorilý Woody, viac-menej neznášal. - Ukážka z knihy