Umelecké a emotívne zafarbené vyjadrenie skupiny DG 307, jej poetiku a hudbu, možno považovať za metaforický odraz reality, ktorá stále vyvoláva historické reminiscencie. Apelatívnosť a hluk nie sú len vyjadrením nespokojnosti, alebo kvílením, ktoré voľne vychádza z duše, je to tiež hudba sŕdc, ktorú chce len málokto počúvať. Je to rámus zbraní, reakcia na podobu spoločnosti.

Pavel Zajíček a DG 307 považovali svoju antihudbu za spôsob komunikácie s okolitým svetom a práve experimentálny prejav skupiny stavia autorka do kontextu so spomínaním, zabudnutím, sociálnymi traumami a kultúrnou identitou českej spoločnosti.
"Kakofónia nie je mytizáciou sveta, ale vracia svetu skutočný zážitok. Hrubý zvuk železných tyčí, reťazí alebo motorových píl predstavuje realitu, ktorá je pre socialistickú estetiku poburujúca. Ide pritom o objavovanie výnimočných hudobných obrazov, naplnených poetickou expresivitou, ktorá je Zajačikom chápaná prejavu zvukovej krajiny," píše Petra Veselá.


Autorka vyštudovala kulturológiu, antropológiu a hru na saxofón, takže sa pohybuje nielen v oblasti teórie kultúry, ale sama roky hrala s jazzovým kvartetom. Jej teoretické úvahy o hudbe DG 307 sú preložené fragmentami a interpretáciami mnohých rozhovorov, ktoré viedla s Pavlom Zajíčkom, ale aj vyjadreniami a komentármi ostatných členov skupiny.