Hallady sú ostravské balady často písané či vnímané z vrchov miestnych najvyšších kopcov – hald – a ich autor sa v nich predstavuje ako halladár. Jazyk, ktorým je text písaný, jeho uhol pohľadu tomu jednoznačne zodpovedá. Ako keby ste v zbierke Hallada o Olejovom Meste čítali akési dávne oznámenia o fantastickom bájnom mieste, ktorého podobnosť s Ostravou, kde sa autor narodil a žije, je nemalá. Pražiakova zbierka však nie je len ironizujúcim obrazom úpadku, viď pieseň-hallada Herna a Sekáč, v ktorej v Olejovom Meste vyhrali iba šéfovia herní, len tí "vedia bojovať". V prvom rade to sú piesne, v ktorých sa halladár úplne stíši a začne sa modliť za záchranu Olejového Mesta. Na vrchu haldy halladuje, na to má iba svoje telo a hlas a ako halladár vykonáva rituály, nielen tie jazykové…