Ak existuje niečo, čo preveruje skutočnosť ľudského života, potom je to utrpenie. A ak existuje niečo, čo život znehodnocuje, potom je to utrpenie, ktoré človek pôsobí iným. Lenže čo keď je napriek tomu nevinný? Čo ak je to všetko len zhoda okolností a človek je iba bezmocným nástrojom osudu? Je zima roku 1954 a deväťročná Mira sa napriek zákazu rodičov vypraví k rieke jazdiť na ľadových kryhách. Spadne do vody, čím sa jej neposlušnosť prezradí, a je za to potrestaná tým, že na rodinnej oslave nedostane zákusok. Nevinná príhoda z detstva však pre Miru znamená zásadný životný zvrat. Nasleduje tragédia, ktorá ju na dlhé roky pripúta k nehovoriacej a depresívnej tete Hane a odhalí pohnutú rodinnú históriu, ktorá naďalej pláva s prúdom jej života ako ľadová kryha. Príbeh, ktorý vychádza zo skutočných udalostí, opisuje Alena Mornštejnová v strhujúcom tempe a so zmyslom pre dramatickosť, až má čitateľ pocit, že sleduje napínavý film. Zostáva len otázka, či sa kra osudu nakoniec predsa len rozpustí…