Leoš Šimánek na svojich cestách už niekoľkokrát navštívil Havaj. Tentokrát si však pre toto súostrovie urobil veľa času. S manželkou, synom a dcérou dôkladne precestovali všetkých šesť hlavných ostrovov, a to nielen v lete, ale aj v zime. S ruksakami na chrbte sa vydali aj do málo známych končín, do miest, kam sa bežný turista, tráviaci na Havaji len pár týždňov dovolenky, ťažko dostane. Šimánkovci boli uchvátení prekrásnymi zátokami lemovanými kokosovými palmami s blankytne modrou či tyrkysovo zelenou vodou, plážami s pieskom všetkých možných farieb - od oslnivo bieleho, zlatisto žltého, tehlovo červeného alebo zelenkavého až po čierneho ako u. Putovali pozdĺž pobrežia s príkrymi horami porastenými bujnou vegetáciou, údoliami, do ktorých padajú nespočetné vodopády až k ústiam riek a potokov, kde vysoké vlny útočia na pobrežné skaliská. Havajské ostrovy nie sú však zaujímavé iba okolo mora. Majú gigantické kaňony a vysoké skalné útesy, majú vulkány, stúpajúce z nesmiernych hlbín do viac ako štyroch tisíc metrov výšky, majú ako driemajúce, tak aj extrémne aktívne krátery chrliace horúce magma, ktoré ešte nedávno stekalo v prúdoch až do vôd oceánu. Leoš, Lenka, Jakub a Veronika sa nevenovali iba peším túram. Po riekach a pozdĺž pobrežia pádlovali v kajakoch, z jednej zo sopiek schádzali na horských bicykloch medzi lávovými poľami až k moru, alebo z konských sediel najväčšieho ranča súostrovia vychutnávali úžasný výhľad na okolité hory, susedné ostrovy a nekonečnú vodnú plochu Pacifiku. Pri druhom, zimnom pobyte vyrazili Leoš a Lenka s horolezeckými lyžami na najvyššiu sopku súostrovia. Tiež pozorovali vráskavcov, ktorí pred Vianocami dorazili po viac ako šesť tisíc kilometrov dlhej púte od pobrežia Aljašky do havajských teplých vôd, kde sa samiciam rodia mláďatá. Po štyri mesiace si Leoš Šimánek znova a znova overoval tvrdenie, že Havajské ostrovy sú prírodným unikátom, ktorý nemá na svete obdobu.