Na dvesto stranách glos, postrehov a spomienok na to, ako šiel čas, tvorivý aj osobný, so zmyslom pre detail, atmosféru i umenie povedať niečo medzi riadkami, sa Eva Frantinová snaží rozdeliť sa so čitateľskou verejnosťou o svoje hocikedy aj intímne zážitky a postrehy , vrátane muzicírovania. Pri svojej literárnej spovedi nezaprie básničku, ktorej verše číta už druhá generácia.