Zázračná masť, strom uprostred miestnosti, cirkusová bruchomluvkyňa... ale aj vojnový nedostatok, Stalinove pomníky a miznutie ľudí vo väzniciach tajnej polície - to je Gruzínsko v textoch Jeleny Bočorišvili. Tie sa vyznačujú šírkou postáv a dejov, zároveň sú však komponované veľmi zovrete, a preto bývajú označované ako „stenografické romány“. Jelena Bočorišvili nezaprie svoju pôvodnú profesiu športovej novinárky a dokáže doslova na pár desiatkach strán zobraziť aj niekoľko generácií typických gruzínskych rodín aj s kaukazským koloritom. Vo všetkých štyroch vybraných stenografických románoch (Hlava môjho otca – Opera – Sovieti – Faina) sa prejavuje autorkina charakteristická poetika, pre ktorú je príznačný lyrizovaný slovník, výrazné postavy a snová atmosféra, ktorá je však narušovaná surovým popisom totalitnej skutočnosti. Bočorišvili si pre svoje texty berie inšpiráciu v Gruzínsku, a to nielen druhej polovice 20. storočia, ale aj doby predvojnovej, ktorá so sebou nesie rysy čiernomorskej exotiky na rozhraní Európy a Ázie.