Vo svojej básnickej prvotine sa Hana Richterová predstavuje hneď v niekoľkých polohách. Od pravidelných rytmických básní evokujúcich nielen dávne ľudové piesne odkiaľsi z mimočasu (Úhorom hrnuli / hlinu ako more / November sírnatý / obnažený horel), cez ozveny archetypálnych mytológií (Na počiatku bola v žene tma / modlitba za oheň Ako keď v hrudnom koši padá lístie / cítiš už v auguste / rozpaženú jeseň), až po existenciálne verše tematizujúce samú esenciu poézie (Čo keby som sa nenarodil? / Stala by sa z Básne Nebáseň?)… Hluché miesta sú miesta medzi.
V dobe všadeprítomného akustického smogu môžu pôsobiť očistne a blahodárne. Pred použitím odporúčame poodstúpiť.