Peter Ackroyd je jedným z popredných súčasných britských "londýnskych" spisovateľov, ktorý sa zameriava na túto metropolu, jeho históriu, vývoj a identitu ako vo svojich prózach, tak aj v literatúre faktu.
Jeho románový Londýn je silne idiosynkratický konštrukt, ktorý vychádza z autorových myšlienok o povahe tohto mesta, ale aj z jeho poňatia anglickej literárnej senzibility všeobecne tak, ako ich rozvíja vo svojich prednáškach aj historických a literárnych štúdiách. Ide o neobyčajne heterogénne mesto nesmiernej rozmanitosti a bohatosti ľudských skúseností, nálad, emócií, aktivít a udalostí, ale aj nástrojov, prostredníctvom ktorých sú (re)prezentované a vyobrazené. Táto heterogenita sa podľa Ackroyda väčšinou rodí mimo sídla a sféry kultúrnej produkcie hlavného prúdu a etablovaných spoločenských noriem a konvencií, a to obzvlášť v okultných praktikách, podvratných činnostiach a sprisahaniach radikálnych jedincov či skupín, najrôznejších zločinných a podvodných činoch, pochybných vedeckých rituálnych a zábavných formách. Ich neustále stretávanie sa a súperenie s formami oficiálne odporúčanými a schvaľovanými generujú životnú energiu mesta nevyhnutnú pre jeho dynamické premeny a duchovnú obrodu.

Táto kniha predstavuje svet Ackroydových londýnskych románov ako osobitý chronotop určený svojimi špecifickými priestorovými a časovými vlastnosťami a ich vzájomnou prepojenosťou. Hoci sa takáto koncepcia mestského priestoru vzpiera kategorizácii, kniha je tematicky usporiadaná na základe šiestich aspektov definujúcich tento Londýn tak, ako ich Ackroyd rozoznáva: vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou mesta, jeho nadprirodzené prejavy, jeho zločinné tendencie, psychogeografické a antikvárske stratégie jeho obyvateľov divadelnosť a jeho bytostne literárny charakter.