Už ste niekedy mali za to, že dobre poznáte neznámeho človeka, že vám iba jeho oči, gestá rúk, spôsob chôdze prezrádza jeho charakter? Boli ste niekedy svojmu partnerovi neverní a zvárala sa vo vás búrka protichodných pocitov, ktorá sa zdalo, že vás rozorve, hoci navonok ste boli pokojní? Previnil sa niekedy neodpustiteľne niekto z vašich blízkych, a vy to nielen neviete prijať, ale ani ho odsúdiť? Prenajímali ste si niekedy byt, a hoci bol váš názor nevalný, vynaložili ste všetku energiu na to, aby ste neurazili majiteľa? Boli ste niekedy prepadnutí a uhadovali každý ďalší krok útočníka doslovným preskakovaním medzi jeho a vlastnou mysľou? Ak sa začítate do knihy Hostia u nás stále neznáme, avšak vo svojej rodnej krajine preslávenej nórskej autorky Merethe Lindstromovej, ihneď spoznáte spriaznenca. Svojím farbistým psychologickým vykreslením postáv a prostredí, a to napriek, alebo snáď vďaka úspornému štýlu rozprávania, preniká hlboko do duše moderného človeka a odhaľuje korene viaznúcej komunikácie, generačných problémov a nedorozumení či pocitov neuspokojenej túžby. Ak nepočítame niekoľko poviedok, ktoré sa objavili v antológiách poskytujúcich prierez nórskou literatúrou dvadsiateho storočia Krajina s pobrežím (2005) a So svetom nepohneš (2011), kniha je prvým autorkiným dielom preloženým do slovenského jazyka.