Hrad Roštejn je zachovalý goticko-renesančný hrad ležiaci neďaleko Telče. Vystavali ho v druhej štvrtine 14. storočia páni z Hradca. Ako miesto vybrali skalný ostroh uprostred lesov pri dedine Doupě. Vznikol ako jeden z reťazca pomezných hradov na hranici veľkého domínia pánov z Hradca, bočné vetvy Vítkovcov. Práve jeho exponovaná poloha na pomedzí Čiech a Moravy bolo dôvodom, že sa postupne vylepšovala jeho obranyschopnosť. Okolo roku 1353 bol hrad obohnaný gotickým opevnením s kruhovými baštami. V čase vojen medzi markrabátmi Joštom a Prokopom na konci 14. storočia bolo opevnenie hradu rozšírené. Svoju pevnosť osvedčil hrad za husitských vojen, kedy roku 1423 bol hrad obliehaný husitami pod vedením hajtmana Jána Hviezdyza Viacmilíc. Ten síce spustošil podhradie, ale samotný hrad zostal nedotknutý . Renesančné prestavby vykonávané za Zachariáša z Hradca po roku 1570 pozmenili funkciu hradu. Zo strážneho hradu sa stal pohodlný poľovný zámok. Roštejn bol zvýšený o jedno poschodie, vo vnútri hradu vznikla rytierska sála a hradná kaplnka. Pri hrade bol zriadená veľká obora. Po vymretí pánov z Hradca v roku 1604 sa dostávajú právom dedičov na Roštejn Slavatovej, po nich Lichtenštajnovci a naposledy Podstatskí. K výraznejším stavebným úpravám už nedošlo. Len v 18. storočí bola kaplnka prebudovaná v barokovom slohu. Od začiatku 19. storočia prestal byť Roštejn šľachtickým sídlom, býval tu len panský poľovník, pre ktorého bola postavená budova vedľa hradnej brány. Ostatné časti hradu spustli. V roku 1915 po údere bleskom hrad vyhor el. Po renesančnej prestavbe v 16. storočí sa zachovalo zachovalo gotické klenutie a základy veží a tiež dominanta Roštejna hranolová sedemboká veža. Zachoval sa aj renesančný portál, ktorým sa do hradu vchádza. V hradných interiéroch sú cenné renesančné nástenné maľby, dobový mobiliár a zbierky. V najväčšej miestnosti, tzv. maškarnej sále, je umiestnená obrazáreň s viac ako štyrmi desiatkami obrazov z obdobia od renesancie po rokoko. Steny v erbovej sále zdobia vyše sedemsto erbov z doby, kedy hrad patril rodu Slavatov. Bývalá obora je botanickou prírodnou rezerváciou. ***** Mierka 1:250