„Rovnako vonia žlté kvety šafranu ako tvoje vlasy, Kristínko…“ Písal sa 10. máj roku 1953 av Československom rozhlase prvýkrát zaznela hudobná komédia Sto dukátov za Juana hudobného skladateľa Zdeňka Petra a textára Vladimíra Dvořáka. Na druhý deň už improvizovaná „serenáda“, Pieseň pre Kristínku, znela vo všetkých kaviarňach a hudobných kluboch. Zrodil sa hit, ktorý ovplyvnil celé generácie poslucháčov a navždy sa nezmazateľne zapísal do dejín českej populárnej hudby. „Nikdy sme s Vladimírom Dvořákom nemohli pochopiť, ako šestnásťtaktová pesnička, ktorá v podstate vznikla za štyridsaťpäť minút, môže spôsobiť taký rozruch a mať tak ďalekosiahle následky,“ spomína vo svojej knihe Hudba priateľka Zdeněk Petr. Nie je to však len táto inscenácia, ktorej zrod nám kniha odhaľuje. Ako hudobný aranžér, redaktor, režisér a skladateľ sa počas svojho života stretol s množstvom osobností vtedajšej hudobnej i divadelnej scény a podieľal sa – či už ako autor alebo spoluautor – na mnohých vynikajúcich a dodnes uvádzaných hudobných, divadelných i televíznych predstaveniach. Vo svojej knihe spomína nielen na svoje začiatky v hudobnom nakladateľstve RA Dvorského, ale aj na spoluprácu so slávnymi V+W, pre ktoré aranžoval hudbu k muzikálu Divotvorný hrniec, s textármi Vladimírom Dvořákom či Ivo Fischerom, s ktorým vytvoril oi muzikály Filiosa Pán Pickwick, alebo s „objaviteľmi“ Járy Cimrmana Zdeňkom Svěrákom, Miloňom Čepelkou a mnohými ďalšími. Zdeňku Petrovi by bolo tento rok presne sto rokov. Zomrel v roku 1994. Jeho spomienky však žijú ďalej a to, čo si z nich odnesieme, je vedomie, že remeslo, ak sa robí poctivo, nikdy nezostarne. Jeho hudba je toho dokladom.