Básne prestriedané s básnickými prózami sú postavené na snovej obraznosti, ktorú však veľmi netypicky sprevádzajú slovné askézy a nechuť k bájeniu aj zbytočným dekoráciám. Autora nezaujíma, či niečo znie pekne, banálne alebo trápne, nemilosrdne sleduje svoje vízie až do najhlbšieho podložia. Vynáša tak na povrch znepokojivú výpoveď o svete ao človeku, dôveryhodnú práve tým, že je bez všetkej márnivosti a je myslená smrteľne vážne. Básnik Vladislav Reisinger, publikujúci tentoraz pod menom Gersin, kladie na čitateľov rovnaké nároky ako sám na seba.