Kniha sa zameriava na diskurs o demokracii v 20. storočí, predovšetkým sa venuje idei štrukturálnej demokracie z hľadiska politickej filozofie. Jej hlavným motívom je komparácia dvoch sústav: politickej koncepcie TG Masaryka a sociálnej a politickej koncepcie zakladateľa českej funkcionalistickej štrukturálnej filozofie Jozefa Ľudovíta Fischera. Táto komparácia je vysvetľovaná v súvislostiach českých a svetových filozofických a politických koncepcií, literárnej kritiky a literatúry. Miroslav Pauza je vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu Akadémie vied SR. Dlhodobo sa zameriava na tému knihy a patrí k jeho najväčším znalcom. Kniha je jeho opus magnum.