Tento súbor prednášok a esejí vznikol v čase, keď JH Newman spoluzakladal Írsku katolícku univerzitu (1851) a neskôr sa stal jej prvým rektorom.
Autor v nich výrečne obhajuje ucelené vysokoškolské vzdelanie zahŕňajúce humanitné a prírodné vedy aj filozofiu a teológiu. Newmanove prenikavé a brilantne formulované úvahy majú v anglosaskom svete dodnes značný vplyv a neraz sa ostro pretnú so súčasnými diskusiami o úlohe vysokých škôl v spoločnosti, o význame všeobecného vzdelania alebo o vzťahu viery a rozumu – ako sa oi dočítame v zasvätenom úvode.