Životopis Ján Žižka vznikol v intelektuálne výbušnej atmosfére roku 1968, vydaný bol ale až po sovietskej invázii. Na Žižkovej biografii je najprínosnejšie, ako autor pojíma jeho osobnosť. Nie je tolerantným utrakvistom, neuznáva koexistenciu rôznych právd či rôznych prístupov k poznaniu Boha.
Koná a chová sa priamočiaro. Poznaná viera má platiť pre každého, pre posledného vojaka rovnako ako pre vojvodcu. Žižka je pritom predovšetkým vojak, ktorý vyžaduje poslušnosť a disciplínu. Všetky úchylky od pravej viery tvrdo trestá. Zároveň však zostáva šľachticom, ktorý ctí usporiadanie sveta, daného od Boha, do spoločenských stavov a rádov. V politickej rovine však Žižka nebol takým radikálom ako vo veciach viery. Veľmi dobre vedel, že musí robiť kompromisy a prispôsobovať sa odlišným názorom spriaznených strán.
Možno túžil po zjednotení zeme, po ráde, ktorý by zodpovedal jeho predstavám, zároveň si ale uvedomoval faktickú nedosiahnuteľnosť tejto méty. V tom sa zrejme líšil od Jána Husa, s ktorým ho naopak spájala obmedzená tolerancia k názorom druhých.