„Všetky ženské portréty, o ktoré sa v nasledujúcich kapitolkách pokúsim, vychádzajú zo svedectva a charakteristík biblických. To je spoľahlivý základ a podklad našich štúdií. Nesmieme však zabudnúť na skutočnosť, že Biblia je kniha historická, nie nehistorická šperkovnica ideí. Hebrejská alebo grécka literatúra biblických spisov prezrádza svoje "dobové pozadie". Biblické zvestné náčrty sú obkrúžené orientálnou mentalitou, ktorá vyplýva z toho, že Biblia je kniha patriarchálna. Biblickí pisatelia tvorili svoje ženské portréty v dobách, keď prvé miesto v spoločnosti zaujímal muž. Na to narazíme v každej druhej tretej kapitole našej židovskej a kresťanskej posvätnej knihy.

Ženských obrysov biblických rozprávaní (narácie), kázaní (predikácie) i mudroslovných úvah (meditácie) si biblickí vykladači dlho (po stáročia, ba tisícročia) nevšímali. Vychádzali, takmer automaticky, z principiálnej podriadenosti a podriadenosti ženy. To pokladali za danosť, za niečo, čo nemožno meniť; veď je táto druhoradosť ženy zakotvená v samotných Písmach. Ešte silnejšie vyznieva argument, že sám Boh je "muž a patriarcha".

Pre Milana Balabána je však ženstvo v Biblii síce jemne, ale zásadne prítomné. Kniha Jímavé portréty biblických žien sa snažia jednotlivé ženské postavy Písma, od tých najznámejších až po bezmenné slúžky, otrokyne, či dokonca neviestky, pripomenúť, popísať a rozobrať ich zvestný význam.