Maliarky Květa a Jitka Válové vyrástli a zomreli doma v Kladne. Keď im boli štyri roky, zomrel im otecko as mamičkou a dvoma staršími sestrami sa ocitli v skutočnej núdzi, ktorá trvala desiatky rokov. K tomu prišla vojna a boli totálne nasadené v Poldi Kladno. Od útleho veku kreslili a snívali o maľovaní. Podarilo sa im vyštudovať UMPRUM, ale ich výtvarné poňatie a politický postoj režim neprijal, zostali v ústraní. Zlom nastal až po výstave v roku 1983, kedy sa o ich existencii a mimoriadnom talente dozvedela verejnosť. Hovory s Jitkou Válovou viedla novinárka Marcela Pecháčková v roku 2009. O Jitke sa rozprávala aj s jej priateľkou Adrienou Šimotovou as niekoľkými ďalšími osobnosťami vrátane Majky Vydrovej, Jitkinej asistentky po Květine smrti. Pôvodným zámerom bola kniha rozhovorov. Keď Jitka dala autorke k dispozícii svoj neusporiadaný archív s denníkmi, listami, skicami a básňami, práca na texte na dlhých dvanásť rokov zamrzla. Až tohtoročné 100. výročie narodenia dvojčiat Válových sa stalo impulzom na dokončenie knihy. Publikácia ponúka veľké množstvo doposiaľ nezverejnených fotografií a snaží sa zachytiť túto jedinečnú umelkyňu čo najautentickejšie vrátane jej surového vyjadrovania. Jitka viedla veľmi prostý život, často na hrane zúfalstva, ale aj tak zostala do posledného dychu veselá. Taká je aj táto kniha.