Nezaujímajú ma veľa formy. Vlastne áno, ale vždy až v druhom kroku. Zaujímajú ma vzťahy a konkrétne fyzické zdržiavanie na zemi. Nie som preto človek jednoznačnej estetiky. Heterogenity by sa človek nemal báť, ide o to sa s ňou naučiť žiť. Josef Pleskot Architekt Josef Pleskot (* 1952) je aj širšej verejnosti známy celým radom stavieb ako sú napríklad Priechod valom Prašného mosta na Pražskom Hrade, ČSOB banka v Radliciach, rekonštrukcia Pivovaru a úprava Zámockého návršia v Litomyšli, rekonverzia industri alebo lávka pre peších v Piesku. Josef Pleskot sa od roku 1989 tiež často zapája do rôznych verejných debát, je pozývaný do médií a opýtaný v rozhovoroch. Architektúra je pre neho vec verejná, upozorňuje, že v popredí by nemala byť len estetika, ale práve nastavenie spoločenských vzťahov. Obsiahly výbor rozhovorov s Josefom Pleskotom z rokov 1989-2019 dáva nahliadnuť do vývoja myslenia výrazného českého architekta a zároveň otvára širší pohľad do dejín českej architektúry po roku 1989. So všetkými témami, ktoré sa v rozhovoroch objavujú a postupne rozvíjajú - kontext stavania a mestského priestoru, verejný priestor, prelínanie domu a prírody, pamäť miesta a krajiny, zmysel pamiatkovej starostlivosti, schopnosť súčasnej architektúry adekvátne dotvárať a rozvíjať historické dedičstvo – sme sa museli po páde komunistického režimu novo vysporiadať. Zásadnou témou Jozefa Pleskota je sociálna a spoločenská rola architektúry az nej vyplývajúca zodpovednosť architekta nielen za svoje dielo, ale aj za celok vzťahov a súvzťažností v ktorom je uchopené. Bez veľkého preháňania možno napísať, že Josef Pleskot je akousi kryštalizačnou postavou českej architektonickej debaty. Jej obraz aj odraz zachytáva kniha rozhovorov.