Julius Fučík bol nielen obľúbeným žiakom FX Šaldy, zdatným komunistickým novinárom a hrdinom druhého odboja, ale aj ikonou českého stalinizmu, symbolom normalizačnej propagandy a predmetom svojrázneho antikultu. Cenzorské zásahy do jeho Reportáže, písané na oprátke vyvolali pochybnosti o jej pravosti aj o správaní jej autora v nacistickom zajatí. Až v polovici deväťdesiatych rokov vyšlo jej úplné vydanie, ktoré obsahuje aj Fučíkovo vysvetlenie, prečo sa na gestape nakoniec rozhodol vypovedať. Aké informácie svojmu vyšetrovateľovi poskytol, sa čitateľ dozvie z Fučíkovho súhrnného vypočúvacieho protokolu, ktorý tu prvýkrát publikujeme spolu s jeho dôkladným rozborom z pera Pavla Janáčka.

V knihe, ktorá vznikla na základe rovnomennej konferencie organizovanej internetovou revue Vulgo.net a Ústavom pre českú literatúru AV ČR, vvi, čitateľ ďalej nájde rad kapitol venujúcich sa Fučíkovmu posmrtnému "mediálnemu" obrazu, jeho odbojovej činnosti, revolučnému bohémstvu, , sna o komunizme, literárne kritickým i historickým prácam a mnoho ďalšieho ako od historikov L. Eliášovej, P. Koury a S. Zwickera, tak od literárnych vedcov L. Borovičky, T. Glance, M. Grygara, V. Papúška, FA Podhajského , O. Sládka, J. Staňka a PS (Tento autor, člen 4. odboja, t. č. v ilegalite, si z dôvodov konšpiračných nepraje byť menovaný.)

Publikáciu dopĺňa doposiaľ neznámy fragment Fučíkovho pojednania o českej literatúre, pásmo listov a odkazov manželov Fučíkových a rozsiahla bibliografia zachytávajúca Fučíkove časopisecké i knižné príspevky za roky 1919 až 1942.