Výbor kratších próz Stanislava Vávru z rokov 2006 - 2012 zaujme neobyčajným rozprávačským rozptylom: od automatického textu a rozličných výprav fantázie cez libeňskú humoresku po memoár či momenty čisto esejistické. Žánrová rozvoľnenosť je štýlotvorná a prechody bez varovania pečatí Vávrovo ostré aj humorné videnie súčasného sveta.

Básnik Stanislav Vávra sa narodil roku 1933 v Prahe. V 50. rokoch bol členom surrealistickej skupiny, neskôr označovanej Libeňskí psychici. V roku 1953 začal spolupracovať s Vladimírom Boudníkom, patril medzi umelcov združených okolo Bohumila Hrabala. Publikovať začal až v 90. rokoch v Haňťa Presse, písal aj pre rozhlas. Vydal Snovidení (1992), spomienkové knihy Perpetuum mobile (2003), Zvírený prach (2004) a Mlčenlivá veža (2005), zborník Libeňskí psychici. Zborník básnických a prozaických textov z rokov 1945-1959 (2009, s Martinom Machovcom) a "debutovú" zbierku básní Vzkazy na účtenke (2013).