Príbeh Kataríny Howardovej, piatej manželky kráľa Henricha VIII., je jedným z najtragickejších v anglických dejinách. Dievčatko sotva odrastené detským črievičkám, ktoré k dvoru priviedla jej ctižiadostivá rodina, očarila kráľa svojimi pôvabmi a krásou. Dokázala spievať, nádherne tancovala, milovala dvorské slávnosti, a keď sa s ňou starnúci kráľ dychtivý dediča roku 1540 oženil, plnými dúškami si užívala svoje privilegované postavenie. Keby mu porodila syna, bol by jej triumf dokonalý. Zamilovaný Henrich sa nad ňou rozplýval a všetkým na stretnutí opakoval, že Katarína je jeho slnko, jeho ruža bez tŕňov. V jej minulosti však boli tiene, o ktorých nemal tušenie, a tá minulosť sa Kataríne čím ďalej nebezpečnejšie pripomínala. A predsa si dievča nemohlo pomôcť a stále znova sa zahrávalo s ohňom. Kráľ sa tak mal poučiť, že tí, ktorí trhajú ruže bez tŕňov, musia počítať s tým, že sa spália.