Zbierkou Káva pre H. (Kuchynská revue) završuje autorka trilógiu, ktorá zahŕňa obdobie, kedy sa znovu ponorila do teórie Henriho Bremonda a nechala sa jej ovplyvniť (Sirka Henriho Bremonda 2016, Prázdniny s Henrim 2017). Neobjavuje objavené, sleduje Bremondovu líniu u nás výrazne artikulovanú Vítězslavom Nezvalom, ktorý chápal metaforu ako jedno z merítok hodnoty poézie, absenciu logického posolstva za legitímne vyústenie básne. Autorka stojí o to, aby sa Bremondom definované poňatie vžilo, aby sa upevnilo povedomie o historických koreňoch súčasného básnictva, povýšeného predovšetkým metaforou, objavne uplatnenou pred takmer dvoma stovkami rokov v diele zakladateľa modernej českej poézie Karla Hynka Máchu.