V knihe Kawan, zo života rockera spomínajú na legendu bigbítu rodina, spoluhráči, kamaráti, fanynky aj návštevníci jeho koncertov, ktorí päťdesiat rokov chodili na jeho koncerty. Na Liberecku a Jablonecku nebola krčma, alebo sála, kde by Jürgen Kawan od roku 1966 až do svojej smrti (2015) nehral. Veta "ideme na Kawana!" sa stala symbolom dvoch generácií aj jeho dlhej hudobnej kariéry. Skupina Pyramída (predtým Kings a iné) hrala predovšetkým skladby Beatles, Presleyho, Creedence Clearwater Revival a ďalších slávnych skupín šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Texty v knihe sú písané formou rozhovorov a osobných spomienok. Niektorí pamätníci naňho spomínajú ako na dobrého človeka, iní ako na "pravého rockera" a opilca, ktorý na konci zábav obchádzal stoly a zlieval si zvyšky alkoholu do pietok. Nechýba kapitola jeho povestných hlášok, ktorými bavil návštevníkov medzi hraním: "Muzikant, ktorý nechlastá, nie je muzikant!" Keď sa ho čašník spýtal, čo si dá na pitie, odpovedal: "Vodu z práčky? Kyslý cmar? Ja pijem len ropu zo Sovietskeho zväzu!"